Julianna Cvitkovičová: Štúdium, ktoré otvára dvere – od posunkového jazyka k tlmočeniu hudby a kultúre

Bc. Julianna Cvitkovičová je čerstvou absolventkou odboru Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich na Katedre Slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.  Spolu so spolužiačkami sa podieľala na tvorbe obsahu na sociálne siete, kde študentky predstavovali svoj odbor mladým ľuďom z ich perspektívy. Julianna sa angažuje aj v oblasti umeleckého tlmočenia hudby a zahrala si tiež hlavnú úlohu v rozprávke Zázračná moc pre nepočujúce deti. Viac o jej štúdiu a aktivitách sa dočítate v našom rozhovore.

Julianna, mohli by ste sa nám krátko predstaviť a povedať nám, čo vás priviedlo k štúdiu programu Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich?
Volám sa Julianna, pochádzam z okolia Banskej Bystrice. Som nepočujúca, ale používam kochleárny implantát, a preto som sa väčšinu života pohybovala v počujúcom prostredí. Už na základnej škole ma veľmi lákalo naučiť sa posunkový jazyk, ale príležitostí bolo vtedy málo. Väčšina kurzov bola určená najmä pre rodičov, ktorým sa narodilo nepočujúce dieťa. K samotnému štúdiu ma priviedla moja veľmi dobrá kamarátka, ktorá je tiež nepočujúca. Prihlášku som si podala práve na jej odporúčanie. Povedala mi, že tento program by mohol byť pre mňa ten pravý, a mala pravdu. Prijali ma a dnes som veľmi rada, že som sa rozhodla práve pre tento smer. Tento študijný program mi otvoril úplne nové dvere v živote a som vďačná, že som sa mohla stať súčasťou komunity nepočujúcich.  

Čo vás na štúdiu najviac zaujalo alebo potešilo?
Najviac ma oslovila výučba priamou metódou, keďže nás učia nepočujúci vyučujúci priamo v slovenskom posunkovom jazyku. Učiť sa jazyk priamo od ľudí, pre ktorých je tento jazyk materinským jazykom, je podľa mňa ten najlepší a najprirodzenejší spôsob, ako sa ho skutočne naučiť. Na teoretických predmetoch sme mali k dispozícii tlmočníkov, no postupne, ako sa naša úroveň zlepšovala, sme dokázali rozumieť výučbe aj bez ich pomoci. Okrem toho by som vyzdvihla aj prístup pedagógov, ktorí sú ľudskí, ochotní pomôcť a vytvárajú príjemnú atmosféru. Počas štúdia som sa cítila podporovaná a motivovaná napredovať, a to je na štúdiu naozaj kľúčové.

Ako vám štúdium pomohlo v profesijnom a osobnom rozvoji?
Toto štúdium mi otvorilo nové dvere v živote. Ako dieťa som bola zaradená medzi počujúcich a okrem niekoľkých ľudí s kochleárnym implantátom som nemala veľa kontaktov s nepočujúcimi, ktorí posunkujú. Vďaka štúdiu som spoznala skvelých ľudí a objavila komunitu nepočujúcich, s ktorou sa stotožňujem. Počas štúdia som zistila, že som sa v tom našla a chcem zostať súčasťou tejto komunity aj naďalej.

Máte obľúbený predmet alebo vyučujúceho, ktorý vás výrazne ovplyvnil?
Obľúbených predmetov som mala viac, z teoretických predmetov to bola napr. gramatika posunkových jazykov, kultúra nepočujúcich či prekladové cvičenia, ale najviac ma bavili praktické predmety ako slovenský posunkový jazyk a komunikačné zručnosti. Každý vyučujúci ma niečím obohatil a posunul ďalej, no najväčšiu vďaku cítim voči MgA. Michalovi Heftymu, ktorý vo mne videl potenciál, neustále ma podporoval a posunul ma ďalej v živote.

Spolupracovali ste aj na propagácii programu na sociálnych sieťach. Prečo je podľa vás dôležité, aby sa o tomto odbore viac vedelo?
So spolužiačkami sme sa zhodli na tom, že náš študijný program má obrovský význam a zaslúži si väčšiu pozornosť. Preto sme sa rozhodli vytvárať obsah, ktorý je blízky mladým ľuďom a takýmto spôsobom ukázať študentský pohľad na tento študijný program. Veríme, že aj týmto spôsobom môžeme osloviť širšie publikum, najmä mladšiu generáciu, a motivovať ich k štúdiu, pretože na Slovensku je stále nedostatok kvalifikovaných tlmočníkov pre nepočujúcich.

Vieme, že sa aktívne venujete umeleckému tlmočeniu hudby. Čo pre vás znamená hudba a tlmočenie piesní?
Vďaka spolupráci s OZ Myslím – centrum kultúry nepočujúcich a našou vysokou školou som mala možnosť zapojiť sa do umeleckého tlmočenia koncertov. Každé vystúpenie bolo jedinečným zážitkom, ktorý ma utvrdil v tom, že toto je to, čo ma naozaj baví a napĺňa. Umelecké tlmočenie sa od bežného komunitného tlmočenia líši a je potrebné, aby tlmočník mal hudobné cítenie. Verím, že v budúcnosti sa stane bežnou praxou to, že tlmočník posunkového jazyka bude prirodzene súčasťou koncertov a festivalov.

Na ktorý koncert najradšej spomínate?
Určite na koncert kapely Korben Dallas. Bola to pre mňa obrovská výzva tlmočiť rockovú kapelu, ale zároveň to bol úžasný zážitok. Prístup členov kapely bol veľmi ľudský a profesionálny. Všetci – kapela, tlmočníci aj publikum sme si koncert užili naplno. Dúfam, že sa podobná spolupráca ešte zopakuje.

Hrali ste princeznú Elizabeth v rozprávke Zázračná moc. Aké to bolo stáť pred kamerou ako herečka?
O herectve som snívala už ako dieťa, dokonca som chodila na herecký krúžok. Hoci som sa neskôr vydala inou cestou, táto príležitosť si ma našla. Zahrať si princeznú v rozprávke pre nepočujúcich bol splnený sen. Bolo to náročnejšie, než som si predstavovala, ale každú sekundu som si užila. Pracovali sme v skvelom tíme pod vedením režisérky Kristíny Herczegovej a výsledkom bola krásna rozprávka v slovenskom posunkovom jazyku, kde hrajú iba nepočujúci herci.

Vďaka kultúrnym a filmovým podujatiam, ktoré sú sprístupnené aj nepočujúcim, sa otvára priestor na dialóg a porozumenie medzi svetom počujúcich a nepočujúcich.

Moderovali ste filmové podujatia a ste členkou komisie festivalu Jeden svet. Ako vnímate význam kultúry a filmu v živote nepočujúcich?
Kultúra by mala byť prístupná každému bez ohľadu na to, či počuje alebo nie. Teší ma, že na Slovensku sa čoraz viac myslí aj na nepočujúcich. Vďaka kultúrnym a filmovým podujatiam, ktoré sú sprístupnené aj nepočujúcim, sa otvára priestor na dialóg a porozumenie medzi svetom počujúcich a nepočujúcich. Byť súčasťou festivalu Jeden svet, ktorý sa venuje spoločensky dôležitým témam, je pre mňa veľkou cťou. Film a kultúra majú obrovskú silu meniť vnímanie ľudí a búrať bariéry. Verím, že aj vďaka takejto spolupráci môžeme ukázať, že nepočujúci sú prirodzenou a rovnocennou súčasťou kultúrneho diania.

Na ktorú tlmočnícku akciu najradšej spomínate a prečo?
Najradšej spomínam na Celoslovenský ples nepočujúcich, kde som spolu s mojimi spolužiačkami tlmočila v rámci praxe. Bola to veľmi obohacujúca skúsenosť nielen kvôli samotnému tlmočeniu, ale aj kvôli skvelej tímovej spolupráci. Navzájom sme si pomáhali a podporovali sa, čo je pri tímovom tlmočení veľmi dôležité. Okrem toho atmosféra na plese bola výnimočná a krásna.

Čo by ste odkázali niekomu, kto zvažuje štúdium Slovenského jazyka v komunikácii nepočujúcich, ale má obavy?
Obavy sú prirodzené, ale v tomto prípade úplne zbytočné. Toto štúdium odporúčam každému – nepočujúcim, nedoslýchavým, CODA deťom aj počujúcim, ktorí neovládajú ani jeden posunok. Každý si tu nájde svoje miesto. Počas štúdia získate nielen cenné vedomosti a skúsenosti, ale aj priateľstvá na celý život.

Čo si želáte do budúcnosti – osobne, profesijne a pre celú komunitu nepočujúcich?
Osobne aj profesijne si želám, aby som mohla naďalej rásť v oblasti umeleckého a komunitného tlmočenia a zostať aktívnou súčasťou komunity Nepočujúcich. Zároveň dúfam, že náš študijný program bude môcť v budúcnosti pokračovať aj na magisterskom stupni. Momentálne je štúdium dostupné len na bakalárskej úrovni, a ja by som sa veľmi rada ďalej vzdelávala v tejto oblasti. A v neposlednom rade pre celú komunitu Nepočujúcich si želám spoločnosť bez komunikačných bariér. Verím, že aj vďaka nášmu študijnému programu, ktorý pripravuje budúcich tlmočníkov slovenského posunkového jazyka, sa k tomu krok za krokom približujeme.

Foto z koncertov: Adam Kováč

Na Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity si môžete podať prihlášku do 18.júla 2025.