Šport dokáže ľudí aj osudovo spojiť

Napriek tomu, že univerzita nemá žiadne vlastné športoviská, s výnimkou malej telocvične v Študentskom domove, snaží sa vytvárať podmienky na rekreačné športovanie študentov. Prenajíma telocvične, v ktorých je možné hrať futbal, basketbal, volejbal, florbal, absolvovať tanečné kurzy a kruhový cross tréning pod vedením skúsených trénerov. Na tri hodiny v týždni majú naši študenti vyhradený čas na plávanie v dvoch plavárňach. V rámci budovania univerzitného povedomia a podpory súťaživosti medzi fakultami univerzita každoročne organizuje Športový deň TU ako majstrovstvá v tradičných športoch, akými sú stolný tenis, futbal, basketbal alebo volejbal, no ich súčasťou boli aj tri vydarené turnaje vo florbale.

 

V roku 2003 zorganizovali študenti filozofickej fakulty futbalový turnaj medzi katedrami fakulty, na ktorý pozvali aj tím zamestnancov univerzity. Bolo to veľmi vydarené podujatie, na ktoré sa prišli pozrieť aj študenti z iných fakúlt. Práve tu vznikla myšlienka urobiť turnaj O pohár rektora TU, na ktorom by hrali tímy zložené z najlepších hráčov každej fakulty. V prvých rokoch milénia nebola núdza ani o športovo založené študentky, preto sa už v roku 2004  uskutočnil 1. ročník celouniverzitného Športového dňa TU. Hralo sa O putovné poháre rektora TU vo futbale a v basketbale a o majstra/majsterku univerzity v stolnom tenise. Toto športové podujatie malo veľmi silnú podporu vo vtedajšom vrcholnom vedení univerzity. Spomeniem len bývalého rektora prof. Petra Blaha a prorektora prof. Alexandra Saba, ktorí vždy prišli povzbudzovať a odovzdávať ceny športovcom. V ďalších rokoch bol patrónom a aktívnym účastníkom Športových dní TU dlhoročný prorektor pre rozvoj prof. Milan Katuninec. V stolnom tenise je pravidelnou účastníčkou turnaja a viacnásobnou medailistkou pani profesorka Blanka Kudláčová.

 

Určite to bol 5. ročník v roku 2008, kedy v kolektívnych športoch O putovný pohár rektora TU súťažili všetky fakulty. Okrem toho sa uskutočnil Florbalový turnaj za účasti šiestich tímov a výberu TU. Tím TU vtedy dokázal poraziť aj tímy hrajúce 1. celoslovenskú ligu a stal sa držiteľom Pohára rektora TU. Nezabudnuteľný bol aj 7. ročník v roku 375. výročia založenia Universitas Tyrnaviensis, keď náš univerzitný futbalový tím odohral pred plným hľadiskom športovej haly priateľský zápas s Univerzitou Palackého Olomouc a florbalisti opäť podali skvelé výkony v zápolení s ligovými tímami. Mrzí ma, že posledné ročníky Športových dní už nemali zastúpenie všetkých fakúlt a vytráca sa duch súťaženia za svoju fakultu.

 

 

V minulých rokoch sa podarilo zabezpečiť účasť univerzitných tímov na niekoľkých národných univerzitných podujatiach. V rokoch 2002-2008 na univerzite študovala generácia výborných florbalistov. Pod vedením Mira Džupina a Emila Šatana, brata hokejistu Mira Šatana, vytvorili skvelý tím, ktorý dosiahol niekoľko úspechov na príležitostných turnajoch. V rokoch 2014-2017 sa univerzitný futbalový tím zúčastnil na turnaji slovenských univerzít v malom futbale O pohár rektora UCM, kde náš tím vybojoval jedno 3. miesto. V roku 2013 sa udialo niečo, čo sa asi už nezopakuje. V tom roku sa konal 1. ročník hokejového turnaja univerzít SR. Vtedajšia pani prorektorka Ľubica Ilievová navrhla, aby sme skúsili osloviť študentov pravidelne hrajúcich hokej a zložili z nich univerzitný tím. Čo sa na prvý pohľad zdalo ako science fiction, sa nakoniec podarilo. Vytvorili sme univerzitný hokejový tím, ktorý odohral veľmi kvalitné a vyrovnané zápasy s univerzitnými tímami, ktoré boli zložené z hráčov 1. a 2. ligy. Nedá mi nespomenúť skvelé výkony bratov Ilievovcov, Jara Bachratého, Patrika Šoltysa, Filipa Planku, Romana Štamberského, ale aj všetkých hráčov, ktorí príkladne reprezentovali TU. V rokoch 2016 a 2018 sa dve naše stolné tenistky, Zuzana Takáčová (FF) a Romana Podmaníková (PdF) – obe majsterky univerzity - zúčastnili na zimných univerziádach SR, z ktorých priviezli 1 zlatú, 2 strieborné a 4 bronzové medaily. Na tomto mieste je vhodné spomenúť, že veľmi dobré meno Trnavskej univerzite urobila trojica paralympijských reprezentantov SR, ktorí študovali na FZSP TU. Henrieta Farkašová získala v zjazdovom lyžovaní 11 medailí na zimných paralympijských hrách (9 zlatých, 1 striebornú a 1 bronzovú) a v roku 2019 bola vyhlásená za najlepšiu paralympijskú športovkyňu roka na svete. Veronika Vadovičová je trojnásobnou paralympijskou víťazkou v športovej streľbe a viacnásobnou majsterkou sveta a Európy. Ján Riapoš je 4-násobným paralympijským šampiónom v stolnom tenise, tiež majstrom sveta a viacnásobným majstrom Európy. Všetci títo úspešní paralympijskí športovci si uvádzajú ako svoju alma mater Trnavskú univerzitu v Trnave a to nepotrebuje ďalší komentár.

 

 

Podľa môjho názoru je dobré snažiť sa v tejto oblasti, ako v mnohých oblastiach života, o rozumnú vyváženosť. Univerzita nemá svoju telovýchovnú jednotu, preto ani nedostáva priamu dotáciu na podporu univerzitného športu. Podporu športových aktivít tak musí zabezpečovať z neveľkej dotácie na kultúru, šport a UPeCe, čo je suma nepresahujúca 20-tisíc eur ročne. Z tejto čiastky vyčlenenej na šport sa financujú prenájmy telocviční a bazénov, ktoré môžu využívať všetci študenti. Na usporiadanie Športových dní TU sa univerzita snaží získať projektovú finančnú dotáciu z dotačného programu mesta Trnava alebo Trnavského samosprávneho kraja. Priama podpora študentov, ktorí sa zúčastňujú na národných alebo medzinárodných súťažiach a prispievajú k šíreniu dobrého mena univerzity, je realizovaná formou motivačných štipendií. No nie vždy má fakulta alebo univerzita  informácie o študentoch, ktorí dosahujú výborné výsledky v športe. Nemáme vypracovaný systém, ktorý by na všetkých fakultách zbieral informácie o študentoch, ktorí sa na výkonnostnej alebo vrcholovej úrovni venujú športu a pravidelne súťažia na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Ak by sme takýto systém mali zavedený, univerzita by aj napriek nízkej dotácii na podporu športu mohla vytvárať týmto študentom lepšie podmienky na pravidelné trénovanie, zosúladenie štúdia alebo ubytovanie. Takáto pozornosť má veľký potenciál návratnosti v PR, keď sa pri úspešnom športovcovi objavuje aj informácia o univerzite, kde študuje alebo študoval. Aktuálnym príkladom je majster Európy v atletike Ján Volko, študent STU v Bratislave.

 

 

 

Univerzita nemá svoju telovýchovnú jednotu, preto jej chýbajú personálne kapacity na organizáciu študentského športovania. Z oblastí, ktoré riadia prorektori univerzity, sa vytratilo označenie „starostlivosť o študentov“. Príprava športových podujatí si žiada príslušné kompetencie, finančné zabezpečenie a dostatočný časový priestor – to sú nevyhnutné podmienky. Pozorný čitateľ predchádzajúcich riadkov musí prísť k záveru, že v žiadnej nevyhnutnej podmienke univerzita nevyniká. Napriek tomu je tu živá tradícia športových súťaží, ktorých cieľom je spoznávanie, zdravý pohyb a upevňovanie univerzitného povedomia. Vďaka tomu, že univerzita mala vždy dosiaľ niekoľko nadšencov so športovým duchom, bolo možné zorganizovať 16. ročníkov Športových dní TU.  Okrem spomenutých riadiacich manažérov to boli aj aktívni študenti a zamestnanci. Spomedzi zamestnancov nie je možné nespomenúť Ing. Ľubomíra Krišicu, prezidenta TJ Slavoj Boleráz, ktorý je stálym a aktívnym členom organizačného výboru Športových dní TU. Významnú podporu športovým podujatiam tradične poskytujú zamestnankyne pedagogickej fakulty, v prvých ročníkoch Mgr. Alexandra Ondrejková, v súčasnosti Mgr. Dana Masaryková, PhD. Pre reálnu podporu športu a aspoň minimálnu pozornosť aktívnym športovcom by bolo vhodné mať na každej fakulte aspoň jedného koordinátora športových aktivít, ktorý by bol členom univerzitnej Komisie pre šport. Ak takúto komisiu nemáme a ani nevytvárame podmienky na systematickú podporu športu, je predčasné dávať do strategických zámerov univerzity založenie telovýchovnej jednoty.

 

Určite. Podpora športu a silné univerzitné tímy, aké existujú v USA, sú v našich podmienkach snom ťažko splniteľným. No nie tak ďaleko od nás, v Brne, sa každoročne koná prestížny hokejový zápas univerzitných tímov Masarykovej univerzity a VUT Brno, ktorý sleduje beznádejne vypredaný hokejový štadión Komety Brno. Ak by sa niekedy v budúcnosti uskutočnil v trnavskej City aréne futbalový zápas, v ktorom by hral tím Trnavskej univerzity proti inej, možno aj zahraničnej univerzite, tak by som sebe i svojim kamarátom určite zabezpečil vstupenky (aj keby neboli zľavnené pre dôchodcov).

 

Na jednom z turnajov v stolnom tenise sa stretli dvaja mladí ľudia z jednej fakulty, on o rok starší ako ona. Veľa vecí naznačovalo, že vtedy sa videli prvýkrát. Hrali veľmi dobre, obaja získali ocenenie. Prišli spolu ešte na ďalšie tri turnaje, povzbudzovali sa a vždy niekto z nich niečo vyhral.  Ich tváre mi utkveli v pamäti a veľmi ma poteší, keď  ich vídavam v Katedrále sv. Jána Krstiteľa - opäť spolu a už aj s kočíkom. Trošku neskromne si myslím, že v tomto prípade naše športové podujatie nielen dvoch ľudí zblížilo, ale aj osudovo spojilo.